O čom bude TEDtalk?
Zo štúdie agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2014 vyplýva, že každá tretia žena z Európskej únie bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov. Na Slovensku má so sexuálnym násilím skúsenosť 10 % žien. V každodennom živote tieto čísla ukazujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou má každý a každá z nás vo svojom okolí ženu, ktorá takéto násilie zažila. Aj keď o tom možno nevieme.
V súvislosti s rodovou rovnosťou a násilím páchaným na ženách ide o veľmi osobné témy. Máme problém pozrieť sa na ne mimo svojej sociálnej bubliny a nazerať sa na svet okolo nás objektívnejšie. Muži ako aj ženy majú tendenciu zavrhnúť existenciu problému, pretože ICH sa predsa nemôže týkať.
O čom je teda tá rodová rovnosť? Cieľom rodovej rovnosti je aj to, aby všetci, muži aj ženy, mali rovnosť príležitostí žiť taký život aký si želajú, a to de jure, ale aj de facto. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami.
Pri sexuálnom obťažovaní nejde o sex, sexuálne uspokojenie alebo o nadviazanie vzťahu. Jedná sa o zneužitie moci, dosiahnutie kontroly a mnohokrát dokonca o otvorený prejav agresie. Donedávna sme neproblematizovali toto správanie aj napriek tomu, že nám bolo veľakrát nepríjemné, ubližovalo nám alebo v nás vyvolávalo opodstatnený strach. Považovali sme ho totižto za výlučne osobnú skúsenosť. So zverejnenými prípadmi v poslednej dobe sme sa však začali s prípadmi stotožňovať. Jednoducho si to zažila naša kamarátka, mama, sestra... A zrazu viac a viac ľudí chápe, že to, čo sme my ženy často považovali za výlučne osobnú skúsenosť, je v skutočnosti celospoločenský problém. Aj preto je nevyhnutné verejne hovoriť o rodovej rovnosti a násilí na ženách a verejne ho odmietnuť. Prvým krokom k vyriešeniu problému je totižto priznať si, že nejaký problém vôbec existuje.
O rečníčke
Ľudsko-právnym témam sa Ľubica venuje už od svojich pätnástich rokov. Väčšinu svojej dospelosti prežila v zahraničí a v posledných rokoch pracuje v oblasti rodovej rovnosti a násilia na ženách. Riadila projekt, ktorým bolo založené Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, ako aj za celoštátnu kampaň „Pretože hovorím nie“, ktorá sa zameriava na zvýšenie povedomia verejnosti o sexuálnom násilí medzi mladými ľuďmi. Pravidelne prednáša na medzinárodných fórach a vysokých školách. Študovala na London School of Economics and Political Science a na Univerzite Komenského v Bratislave. Okrem toho je absolventkou odborov Ľudské práva a Mierové a vojnové štúdiá na Univerzite v Oslo. Pracovne pôsobila vo Francúzsku a vo Washingtone D.C. Je expertkou v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti a násilia na ženách. K jej odbornému zameraniu patrí aj medzinárodné právo verejné: ľudské práva, právo ozbrojených konfliktov, medzinárodné kriminálne právo; strategické plánovanie a projektové riadenie.